Obdobie medzi 15. a 16. storočím je známe veľkými moreplaveckými výpravami. Za jednu z najdôležitejších ciest sa považuje plavba Krištofa Kolumbusa na západ do Indie, kedy sa 12.októbra 1492 dostal na ostrov San Salvador na Bahamách. Hoci si až neskôr Amerigo Vespucci uvedomil, že Kolumbus objavil Nový svet, považuje sa práve tento dátum za deň objavenia Ameriky- udalosti, ktorá ovplyvnila históriu tohto kontinentu a celého sveta.
Tento dátum a zaoceánske plavby sú však dôležité aj pre biológov, pretože s migráciou ľudí masívne migrovali aj rastliny, živočíchy či patogény. Na nové miesta sa dostali buď priamo vplyvom človeka, ktorý úmyselne začal pestovať plodiny, vysádzať okrasné rastliny, chovať a vypúšťať zvieratá z druhých kontinentov alebo sa živé tvory introdukovali neúmyselne počas výmeny surovín na lodiach.
Podobná migrácia druhov prebiehala už od začiatku neolitu, medzikontinentálne plavby však pomohli prekonať geografické bariéry, ktoré predtým delili svet na relatívne dobre izolované bloky. Preto rok 1492 (resp. 1500) rozdeľuje organizmy na neobiota- rastliny a živočíchy zavlečené do nových areálov pred objavením Ameriky a archeobiota- nepôvodné druhy, ktoré sa dostali na nové územia od doby kamennej (neolitu) po koniec stredoveku.
Mnohé dovezené druhy človek úspešne využíva dodnes. Niektorým plodinám sa dokonca na nových kontinentoch darí lepšie ako doma - juhoamerické kakaovníky sa výborne pestujú v Afrike, africké kávovníky najlepšie plodia v Strednej Amerike. Veľká časť z nepôvodných organizmov sa tiež stala neutralizovanými druhmi- pravidelne a dlhodobo sa rozmnožujú bez pomoci človeka.
Približne 5 % z nich sa však vymklo spod našej kontroly a začali spôsobovať masívne invázie. Rýchlo sa šíria na nové územia, vytvárajú rozsiahle kolónie a majú výrazne negatívny vplyv na svoje okolie. Ich prítomnosť môže byť až tak významná, že začnú spôsobovať napríklad vytlačovanie až vyhubenie domácich druhov, zníženie diverzity, degradáciu spoločenstiev, zarastanie hospodárskych oblastí a následne celkovú zmenu charakteru prostredia. Po zániku prirodzených stanovíšť sa jedná o druhú najčastejšiu príčinu vymierania rastlinných a živočíšnych druhov, preto invázne druhy patria medzi najzávažnejšie ekologické problémy, ktorých riešenie je veľmi náročné.
Neprihlásný
