Mitóza a bunkový cyklus
8. ročník | 2019/2020 | 2. kolo | Európa a Ázia
Kategória A | Autor | Ing. Mgr. Martin Hriňák
Maximálny počet bodov: 10
Početné opisy bunkového delenia sa objavovali počas 18. a 19. storočia, ale vykazovali rozdielnu presnosť a správnosť. Hugo von Mohl, nemecký botanik, ho v roku 1835 popísal v zelenej riase Cladophora glomerata. U živočíšnych buniek bolo prvýkrát objavené a popísané bunečné delenie s mitózou v roku 1875 poľským histológom Wacław Mayzel. Bütschli, Schneider a Fol by mohli tiež tvrdiť, že objavili proces, ktorý je v súčasnosti známy ako mitóza. Ako vidíš, je zložité jednoznačne vysloviť jedno meno, ktoré stálo za týmto objavom, ale je nemožné si nevšimnúť, že Európa bola centrom diania. V tejto úlohe využiješ vedomosti z problematiky bunkového cyklu, mitózy a bunkového delenia.
Bunky kostnej drene boli nafarbené fluorescenčným farbivom, ktoré sa viaže na DNA. S využitím prietokovej cytometrie boli rozdelené podľa množstva DNA na podklade rozdielnej intenzity fluorescencie v každej jednotlivej bunke. Intenzita fluorescencie je závislá práve od množstva DNA. Takto získané výsledky boli zanesené do grafu, ktorého schematická podoba je súčasťou zadania.
Úlohy:
- Vysvetli, prečo sa vo vzorke kostnej drene vyskytujú bunky o rôznom množstve DNA.
- Objasni, prečo nie je početné rozdelenie buniek rovnomerné a prečo má krivka dva vrcholy.
- Napíš, čomu odpovedá prvý a druhý vrchol a úsek medzi nimi.
- Je možné z grafu vyčítať relatívnu dobu trvania jednotlivých fáz bunkového cyklu?
- Aký je počet chromozómov v ľudskej bunke na začiatku mitózy (M-fázy)?
- Aký je význam hlavného kontrolného bodu bunkového cyklu? Aké následky by mala jeho porucha? Aké iné kontrolné body (checkpoints) existujú?
- Vysvetli, čo je syncytium a ako sa líši od plazmódia.
Prílohy
attach_fileSúbor k úlohe |
Diskusia
Odosielanie riešení
Máš vyriešenú úlohu? Zaregistruj sa alebo prihlás sa do svojho konta pre odoslanie riešenia úlohy.